V návrhu novely chce rezort zrušiť ročné zúčtovanie v sociálnom
poistení. Novinkou je aj zavedenie elektronického posudzovania dočasnej
pracovnej neschopnosti. Tú si Slovensko na nečisto vyskúšalo už počas
pandémie.
Novela má zaviesť aj opätovné plynutie ochrannej lehoty pre ženy, ktoré
otehotneli do 180 dní od zániku nemocenského poistenia. Ženám, ktoré
napríklad prídu o prácu, začne plynúť osemmesačná ochranná lehota od
začiatku 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Po novom by malo byť nedodržanie karantény takisto porušením liečebného
režimu, pričom izoláciu nemusí priamo určiť lekár. Takisto novela
spresňuje, že ak izolovaný človek chce pracovať z miesta výkonu
karantény, nebude uznaný za dočasne práceneschopného.
Novelou chce rezort predísť aj špekulatívnym pracovným pomerom s cieľom
získať nemocenské poistenie (počas 270 dní) ako splnenie podmienky
nároku na materské. Rozhodovať bude to, či takýto zamestnanec má
vymeriavací základ, a teda či platí poistné.
Legislatíva by mala zaviesť aj možnosť odosielania krátkodobých dávok
sociálneho poistenia na akýkoľvek poistencom určený bankový účet. Ak sa
novela schváli, zruší sa možnosť úhrady poistného v Sociálnej poisťovni
(SP) v hotovosti.
Táto novela mala byť zároveň aj prvou časťou dôchodkovej reformy. Ošetrí
napríklad to, aby sa na účely nároku na dôchodok nezapočítavali obdobia
dôchodkového poistenia, keď zamestnanec nemal vymeriavací základ, a
teda neodvádzal poistné. Novela by mala vyriešiť aj problematiku
česko-slovenských dôchodkov.
Z pôvodného návrhu však vypadli viaceré návrhy, napríklad rodičovský
dôchodok, teda aby pracujúce deti mohli prispievať svojim rodičom
piatimi percentami zo svojho vymeriavacieho základu. Nepíše sa v nej ani
o individuálnom dôchodkovom strope.
Účinnosť novely navrhuje rezort pri niektorých ustanoveniach od 1. januára 2023 a pri iných od 1. januára 2024.